Joshua Prager: In search of the man who broke my neck
Joshua Prager: Hľadanie muža, ktorý mi zlomil chrbticu
Joshua Prager’s journalism unravels historical secrets -- and his own. Full bio
Double-click the English transcript below to play the video.
v Jeruzaleme požičal auto,
ktorého som nikdy nestretol,
aby som mu zavolal, že prídem.
meste Kfar Kara,
hneď za týmto svätým mestom
januárové ráno vybral na sever,
našiel muža a pokoj v duši.
vyšiel von z Jeruzalema.
kde sa jeho modrý náklaďák,
na ľavý zadný roh
o 13 cm a spravil som 20 000 klikov
obrovskej pravej ruke
koša, cítil som sa neporaziteľný.
po pizzu, ktorú som vyhral na ihrisku.
výhľad na kamenné mestečko
cez červené sedadlo.
Odleteli mi topánky.
poskakovala na zlomených kostiach.
som sa naučil samostatne dýchať,
tela a doma v New Yorku
celý čas počas vysokej školy.
sa na rok do Jeruzalema.
a začal som hľadať,
od spolucestujúcich v autobuse
ľavého deltového svalu
čo som ešte neurobil,
ktoré Abed vyslovil
na diaľnici smerom k Jeruzalemu.
vzkypel vo mne hnev.
hnev proti tomuto človeku
presvišťať okolo môjho okna
papiera sa moja chrbtica opäť zlomila
pozdrav s takou nonšalantnosťou,
predchádzajúcich vodičských záznamoch –
vo svojom náklaďáku v ten májový deň...
o mojich predchádzajúcich záznamoch,
aké zranenia utrpel v havárii,
že z policajného spisu viem,
mám ozvať o pár týždňov
a nahratý hlas mi povedal,
členkovou podperou a ruksakom
nahadzoval v softballových súťažiach,
v Central Parku,
sa stal novinárom a spisovateľom.
napísal stovky tisícov slov.
že všetky moje veľké príbehy
ale raz kvôli dedičstvu,
zaklapnutiu okenice či zatknutiu.
„predtým“ a „potom“.
mojich myšlienok, keď som sa minulý rok
aby som napísal o havárii.
– Polovičný život –
počul slová: „je mi to ľúto“.
potvrdenie, že Abed ešte stále žije
v kvetináči na zadnom sedadle,
pripadať ako absurdný dar.
zlomil vašu skurvenú chrbticu?
predstavoval, čo ma čaká.
ako už mnohokrát predtým,
iným sústom skúseností.
môj život ako chrbticu otvorenej knihy?
niekto urobil, čo pre nás niekto urobil,
vlohami a nedostatkami?
iným než génami a skúsenosťami,
tú istú univerzálnu otázku,
ó, rozjasňujúci pohľad,
a zbadal som svoj rozjasňujúci pohľad.
odkedy boli modré.
ktoré ma ako bábätko hnali,
loďku do Chicagskeho jazera,
do divokého Cape Cod Bay.
hodov a šípov osudu.
prstov, zuby mám polámané
beznádejne zapletení.
okolo obrovského lomu
sedem krásnych mazuriek
pri čerpacej pumpe,
pred poštou stretol Mohameda.
keď sa rozprávam s ľuďmi,
a kde začína moje postihnutie,
čo iným nepovedali.
ktorá zareagovala tak isto,
aký som bol šťastný a silný,
sebou napriek postihnutiu,
tým, kým som.
sadrovou omietkou a potom odišiel.
a rozmýšľal som, čo poviem,
v čiernych šatách a šatke.
dobrá a neskôr sa priznala,
prišiel nainštalovať internet.
flanelke a s palicou.
vyzerajúceho chlapa priemernej výšky.
mal ponožky v sandáloch,
mal stiahnutú do čela.
a usmiali sa na seba
seba na látkový gauč.
s ktorou prišiel v telefonáte
plnými lícami a širokým krkom.
neskôr bol chudší ako jeho žena,
sa na svoju mladšiu verziu,
pozeral na svoju fotku z mladosti
zmenila život,“ povedal som.
jeho zničeného náklaďáku
chyba šoféra autobusu
za ospravedlnenie a odísť preč.
že vo svojej vlastnej výpovedi
lebo som neprišiel kvôli pravde.
nebola vaša chyba,“ povedal som,
a Boh bol spokojný.
ktorá pár hodín pred tým
zabudnú dátum nehody.
dosť tvrdí na zlých vodičov.“
miery sa vzďaľoval od tej havárie?
náklaďák a vodičák na desať rokov.
vodičských problémov pred haváriou.“
šesťdesiatkou namiesto štyridsiatky.“
jazda vysokou rýchlosťou,
že je jedno, aká jasná je realita,
ktorý je stráviteľný.
páchateľ sa stane obeťou.
že Abed sa nikdy neospravedlní.
vytvoriť si vzťah s niekým,
nad svojim katastrofálnym činom,
nepreskúmaný, že povedal,
zahynuli dvaja ľudia.
čo som chcel Abedovi povedať.
že keby si priznal moje postihnutie,
počas toho ako krívajú.
prešli niečím horším,
väčšou, akú má rútiaci sa náklaďák,
ako sto zlomených krkov.
čo väčšinu z nás robí tým, kým sme,
na to, čo sa nám stane.
za hocijakých okolností.“
že nie len paralyzéri
zmierovať sa s realitou,
aj rozvedení, aj plešatejúci,
že človek nemusí povedať,
že nakoniec je naša úloha jasná:
dobrého a užívať si to dobré,
a priateľstvá, ó, priateľstvá...
som mu chcel povedať to,
tela musí byť v chlade,
môžete si skutočne užívať to, čo máte.
a tak sa každé ráno môžete zobudiť
skutočne užiť ten pocit zohriatia,
a spodná časť mojej ľavej nohy
nervy nakoniec prebudené,
výbuch snehu.
že zabil jedného človeka, nie dvoch.
ABOUT THE SPEAKER
Joshua Prager - JournalistJoshua Prager’s journalism unravels historical secrets -- and his own.
Why you should listen
Joshua Prager writes for publications including Vanity Fair, The New York Times and The Wall Street Journal, where he was a senior writer for eight years. George Will has described his work as "exemplary journalistic sleuthing."
His new book, 100 Years, is a list of literary quotations on every age from birth to one hundred. Designed by Milton Glaser, the legendary graphic designer who created the I ♥ NY logo, the book moves year by year through the words of our most beloved authors, revealing the great sequence of life.
His first book, The Echoing Green, was a Washington Post Best Book of the Year. The New York Times Book Review called it “a revelation and a page turner, a group character study unequaled in baseball writing since Roger Kahn’s Boys of Summer some three decades ago.”
His second book, Half-Life, describes his recovery from a bus crash that broke his neck. Dr. Jerome Groopman, staff writer at the New Yorker magazine, called it “an extraordinary memoir, told with nuance and brimming with wisdom.
Joshua was a Nieman fellow at Harvard in 2011 and a Fulbright Distinguished Chair at Hebrew University in 2012. He was born in Eagle Butte, South Dakota, grew up in New Jersey, and lives in New York. He is writing a book about Roe v. Wade.
Joshua Prager | Speaker | TED.com